Elisabeth Langgässer

Začiatok sezóny

Pracovníci prišli s ceduľou a dreveným stĺpom na jej pribitie k začiatku obce ležiacej vysoko v horách na poslednej serpentíne. Bol horúci, neskorý jarný deň, snežná čiara sa už posunula k ľadovcovým stenám. Všade sa rozprestierali lúky vo svojej plnej kráse; vratič už vymrhal svoj čas, púpava sa honosila a týčila svoju hlavu nad mliečnou stonkou; žltohlavy, ktoré akoby namastené žltou šľahačkou, kypeli od radosti a v trblietajúcich sa kalíštekoch drobnokvetých horcov sa odrážalo neuveriteľne modré nebo. A aj domy a hostince boli ako nové: okenice čerstvo natreté, šindľové strechy vylepšené, mriežkové drevené ploty vymenené. Ešte jeden nádych: a prídu tí cudzinci, letní hostia – učiteľky, odvážni Sasi, mnohodetní, alpinisti, ale predovšetkým majitelia áut, vo svojich veľkých vozidlách - Röhroch a Mercedesoch, Fiatoch a Opeloch, lesknúcich sa chrómom a sklom. Peniaze sa privalia. Všetko bolo na to pripravené. Jedna ceduľa stála vedľa druhej, sponková zákruta vedľa lebky, tabuľa s kilometrami a značky pre chodcov: dve minúty ku Café Alpenrose.    

Na mieste kde chceli muži zatĺcť stĺp bol drevený kríž, nad hlavou Krista bola tiež ceduľa. Jej nápis bol až dodnes ten samý, ako ho navrhol Pilát: J.N.R.J. - Ježiš nazaretský, kráľ židovský – sklamanie nad tým, že sa to v podstate malo volať: on len tvrdil, že je týmto kráľom, v priebehu stovky rokov stratilo na sile. Obaja muži, ktorí niesli na pleciach stĺp, ceduľu a veľkú lopatu, aby zasadili stĺp do zeme, zložili všetko pod poľný kríž; tretí z nich položil vedľa debnu s náradím, kladivo, kliešte, klince a povzbudivo si odpľul.

Traja muži sa radili, na ktorom mieste sa bude nápis na ceduli najlepšie vynímať; mal slúžiť pre všetkých, ktorí vstúpia, alebo lepšie vjazdia, do obci širokou serpentínou, ako neprehliadnuteľný pútač. Ceduľu možno teda postaviť rovnako dobre tesne pred poľný kríž, takpovediac ako pozdrav, ktorý posiela obec v ústrety každému cudzincovi. Bohužiaľ vysvitlo, že stĺp by museli zasadiť do dlažby čerpacej stanice – možnosť, ktorá sa sama vylučovala, pretože by vozidlá, predovšetkým tie veľké, obmedzoval v otáčaní. Muži teda poniesli stĺp ešte kúsok ďalej, až k obecnému pozemku a už chceli začať s prácou, keď ich napadlo, že toto miesto je až veľmi vzdialené od obecnej značky, ktorá oznamovala názov obce a komunitu, ku ktorej toto miesto patrí. Teda ak chce obec využívať prednosť tejto cedule a jej nápisu, musí sa s ceduľou ísť opäť bližšie – najlepšie cez cestu oproti krížu, aby vozidlá a chodci prešli pomedzi obe cedule.  

Tento návrh od muža s klincami a kladivom sa stretol so súhlasom. Druhí dvaja si nanovo naložili stĺp na plecia a vliekli ho pred kríž. Teraz mala ceduľa s nápisom stáť oproti poľnému krížu; ale ukázalo sa, že prastarý buk, ktorý práve tu rozťahoval svoje konáre s obrovským rozpätím do oboch strán ako madona rozprestierajúca svoj ochranný plášť, by nápis v lete zahaľovali a mihotanie ich tieňov by jeho význam stieralo, prinajmenšom zoslabilo.

Tým pádom ostala už iba jediná možnosť vedľa Pánovho kríža a keďže tá prvá, ktorá prechádzala do dlažby čerpacej stanice, akosi označovala miesto zločinca po ľavej strane, zvolili s definitívnym rozhodnutím miesto po pravej strane. Dvaja muži vykopali jamu, tretí bleskovo priklincoval ceduľu silnými údermi a potom spoločne postavili stĺp do jamy a dookola ho obložili väčším kameňmi.

Ich činnosť nezostala bez povšimnutia. Školáci sa navzájom predbiehali s pomocou pri podávaní kladiva, klincov a hľadaní vhodných kameňov; aj niekoľké ženy postáli, aby si nápis podrobne prečítali. Dve rehoľné sestry, ktoré nanovo napĺňali vázu pri Kristových nohách, neisto na seba pozerali, prv než sa pobrali ďalej. U mužov, čo sa vracali z práce v lese alebo z poľa, bol účinok rozličný: niektorí sa smiali, iní len bez jediného slova potriasali hlavou; väčšina bola tým nedotknutá a neprejavila súhlas, ani odmietnutie, ba boli ľahostajní, nech by sa tá záležitosť akokoľvek vyvíjala. Celkovo vzaté mohli byť pracovníci s účinkom spokojný. Stĺp, rovný ani svieca, niesol ceduľu s naďalej viditeľným nápisom, popoludňajšie slnko kĺzalo ako prst po cólových písmenách a pomaly opisovalo každé jedno z nich ako rozsudok na tabuli...

Dokonca sa zdalo, že aj umierajúci Kristus, ktorého bledá, krvou zmáčaná hlava naklonená v agónii doprava, sa z posledných síl snaží pojať nápis: bolo vidieť, že sa ho týka rovnako, jeho, ktorý bol dosiaľ ľuďmi vítaný a vnímaný ako jeden z nich. Neúprosne a trvalo ako jeho utrpenie, mu bude stáť naproti nápis po dlhý čas čierne na bielom.

Keď muži zbalili náradie a opustili miesto ukrižovania, všetci traja sa ešte spokojne obhliadli za ceduľou s nápisom:

„V tomto horskom stredisku sú Židia nežiaduci.“

Preklad: ©2017 ~Matúš T.