Peter Bichsel

San Salvador

Kúpil si plniace pero. Potom, čo na list papiera niekoľkokrát napísal svoj podpis, svoje iniciály, adresu, niekoľko vlnoviek a adresu rodičov, vzal nový arch, opatrne ho zložil a napísal: „Je mi tu prílišná zima“, a nato: „odchádzam do Južnej Ameriky,“ zastal, naskrutkoval uzáver na pero, hľadel na papier a videl ako atrament vyschol a stmavol (v papiernictve ho ubezpečovali, že sčernie), potom opäť vzal pero a veľkoryso pripojil svoje meno Paul. Ďalej tam sedel. Neskôr odložil noviny zo stola, pritom pohľadom preletel ponuky kín, na niečo pomyslel, odsunul nabok popolník, roztrhol papier s vlnovkami, vyprázdnil pero a znova ho naplnil.

Teraz už bolo na predstavenie v kine neskoro. Skúška cirkevného zboru trvá do deviatej, o pol desiatej by sa Hildegarda vrátila. Čakal na Hildegardu. Pričom z rádia hrala hudba. Teraz rádio vypol.

Na stole, uprostred stola, ležal zložený list papiera, na ktorom bolo modročiernym písmom jeho meno Paul. „Je mi tu prílišná zima,“ stálo tam tiež. Hildegarda sa teda vráti domov o pol desiatej. Teraz bolo deväť. Prečítala by si jeho správu, vydesila by sa, zrejme by neverila tomu s Južnou Amerikou, ale aj tak by prepočítala košele v skrini, niečo sa predsa muselo stať.

Zavolala by do Leva. Lev je v stredu zatvorený. Usmiala by sa a bola by zúfalá, no zmierila by sa s tým, možno. Niekoľkokrát by si odhrnula vlasy z tváre, prešla by si prstenníkom ľavej ruky po oboch stranách sluchov a potom by si pomaly rozopla kabát.

Ďalej tam sedel, premýšľal, komu by mohol napísať list, opäť si prečítal pokyny na použitie pera – jemne otočte doprava – prečítal si tiež francúzsky text, porovnal anglický s nemeckým, znova uvidel svoj lístok, pomyslel na palmy, na Hildegardu. Sedel tam. A o pol desiatej prišla Hildegarda a spýtala sa: „Deti spia?“ Odhrnula si vlasy z tváre.

Preklad: ©2022 ~Matúš T.